"Cestu k maliarskej tvorbe Jany Pivovarníkovej otvára kresba. Najčastejšie rieši tému hlavy v mnohých variáciách. Poukazuje na úsilie o uchopenie čistého tvaru v jednoduchej línii. Kresby perom a tušom predznamenávajú v expresívnej skratke maliarsky program, najprv v technike tempery a neskôr v olejomaľbe, v ktorých sa sústreďuje na problém vzťahu svetla a farby. Tlmočníkom jej vnútorných pocitov je farba. Od druhej polovice 80.rokov sa čoraz častejšie vyskytuje motív pútničky, jazdkyne, dvojice. V 90.rokoch stvárňuje tieto motívy aj v bronzovej plastike. Maliarske variácie na tému ženy smerujú k podstate, k uplatneniu vlastnej predstavivosti. Postava vo vzťahu k priestoru vyžaruje vnútorné svetlo. Inokedy vytvára figurálny motív, symbiózu s priestorom, smeruje za hranice obrazovej plochy ku katarzii. Motív otvára možnosti maliarskeho spracovania v nových súvislostiach. Ide jej o zobrazenie určitej situácie, ktorá vyrastá z pocitovej vrstvy vedomia. Ľudská postava vstupuje do interakcie iba s priestorom, kde neplynie čas. Maliarka hľadá čo najadekvátnejšie sprítomnenie ľudského osudu. Jej práce smerujú k podstate ľudskej existencie a navodzujú chvíľu pre meditáciu."

 

PhDr. Klára Kubíková

 

 

 

"Obrazy Jany Pivovarníkovej predstavujú osobitý pohľad do vnútra autorky. Považujem ich za formu liečivej sebareflexie, ktorá je zároveň zhmotnenou meditáciou alebo presnejšie záznamom a súčasne i výsledkom Janiných meditácií. Snové krajiny ovládané Mesiacom a nehmotné bytosti, ktoré tieto krajiny osídľujú, majú nepopierateľne charakter osobnej a veľmi intímnej výpovede o vlastnej existencii. V tomto zmysle je možné jej diela čiastočne vysvetliť na základe pojmu individuálnej mytológie, ktorý sa v modernom umení výraznejšie presadil v 80. rokoch 20. storočia a čiastočne opisuje úsilie jednotlivých autorov vyrovnať sa s vlastným vnútrom, s tým, čo je imanentné, osobné, konfrontované s okolitým svetom, vyjadrené maľbou prostredníctvom symbolického jazyka či rozmanitých výtvarných prostriedkov.
Kôň je ambivalentným archetypálnym symbolom, ktorý môže predstavovať slnko i mesiac, život i smrť, svetlé i temné bytosti. Biely kôň symbolizuje svetlo, intelekt, múdrosť, myseľ, rozum, urodzenosť a dynamickú silu. Domnievam sa, že kôň na Janiných obrazoch najvýraznenjšie predstavuje mužský princíp, mužskú plodivú silu, konfrontovanú s osamelou ženou, pokojnou, stíšenou, meditujúcou o okolitom irreálnom svete. Kôň môže zároveň predstavovať symbol magických síl veštectva, čo posúva ženu, ktorá ho sprevádza, ba dokonca niekedy na ňom i sedí a putuje s ním, do roviny Ženy veštice a odkazuje nás na intuíciu, ako jeden z charakteristických prejavov ženskej energie k vonkajšiemu svetu. Žena sediaca na koni je symbolom intuície vládnúcej nad rozumom. Obrazy predstavujú zjednotenie oboch protikladných síl. Rozum a intuícia reprezentujú zjednotenie protikladov cointidentia opositorum ako formu existencie premieňajúceho sa sveta. Priestor, v ktorom sa tieto tajomné príbehy zjednotenia odohrávajú, je svetom sna, podvedomia či otvoreného vedomia, ktoré dokáže vnímať i neviditeľné. Jeho hĺbka evokuje nočnú oblohu osvetlenú chladným svetlom hviezd a mesiaca."

 

Mgr. Peter Kršák

 

 

 

Rozhovor s Janou Pivovarníkovou – Eva Bednáriková

 

 

 

Jana Pivovarníková – Milan Čechvala

 

 

 

Obrazy svetla z iných svetov – Peter Kršák

 

 

 

Jana Pivovarníková – prezentácia na stránke www.artgallery.sk

 

 

 

Jana Pivovarníková – prezentácia na stránke www.predajobrazov.sk