JANA PIVOVARNÍKOVÁ

Maliarka, sochárka, ale i teoretička umenia Jana Pivovarníková sa narodila 3. marca 1949 v Bratislave. V rokoch 1964 – 68 študovala na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave na oddelení grafiky a v rokoch 1968 – 74 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave na Katedre estetiky a dejín umenia. Mocné iniciačné impulzy pre výtvarnú tvorbu dostávala v detstve od svojho otca výtvarníka a výtvarného pedagóga. Určujúcimi fenoménmi sa pre jej tvorbu stala samozrejme téma, prevažne jedna farba, modrá, a najmä priestor. Začínala figurálnou tvorbou, v perokresbe sa zvlášť sústredila na motívy hlavy. V 70-tych rokoch sa venovala aj abstraktnej maľbe, ale po čase sa vrátila k figurálnym motívom. Proponuje v nich záujem o celistvého človeka, jeho vnútro, dušu. Podvedomo forsíruje modrú, parížsku modrú, ktorú tak poeticky ospieval parížsky básnik, parnasista Sully Prudhomme:

Farby v nej žiaria sem a tam,

pýtam sa len, skade ich tá sila,

tá parížska modrá, siaha, neviem kam,

lebo až v zreniciach sa skryla.

Maliarka a sochárka sa necháva inšpirovať feminínnou, ženskou témou, zovnútorneným citovým vzťahom ženy a prírody, ktorý rieši vyvážene, s citom pre mieru. Figurálne motívy zasadzuje do voľného priestoru, pričom ho voľne prekračujú a naznačujú nekonečno kozmu. Obrazy Jany Pivovarníkovej nehýria lascívnou a farebne pestrou paletou, ale doslova okupujú dušu, navodzujú vnútornú kontempláciu. A to v tomto čase, navonok síce hýriacom netušenými komunikačnými možnosťami, ale v stále sa prehlbujúcom nezáujme o skutočné porozumenie, ľudské podvedomie a duševnú harmóniu, je veľmi cenné. Umelkyňa vystavovala či už spoločne, alebo samostatne v Bratislave, v Rakúsku, na Ukrajine i v Nórsku, kde všade ocenili jej výtvarné kvality, i to, že nenavodzuje svojimi dielami, obrazmi, sochami kašírovanú veselosť, no prináša pocity ľudskej súnáležitosti s prírodou a univerzom. Jej tvorba je svedectvom, že kreativita človeka, jeho energia je všadeprítomná a dokonale sa odtláča ako pečať v ľudskej duši, čím prispieva k tak potrebnému vnútornému porozumeniu krásy a citu človeka k človeku.

Dr. Milan Čechvala